AI Lab

Tarasoff: mlčanlivosť alebo ochrana?

Táto prípadová štúdia vychádza zo známeho prípadu Tarasoff v. Regents of the University of California. Prípad ukazuje napätie medzi profesijnou povinnosťou mlčanlivosti a povinnosťou chrániť tretiu osobu pred vážnou a konkrétnou hrozbou. Pre profesijnú etiku je dôležitý preto, že pomáha vysvetliť problém morálky rolí: terapeut nevystupuje iba ako súkromná osoba, ale ako profesionál viazaný dôverou klienta, odbornými normami, právnymi pravidlami a zároveň zodpovednosťou voči možnej obeti.

Čo sa stalo

Prípad sa odohral v prostredí University of California, Berkeley. Prosenjit Poddar bol študentom univerzity a poznal Tatianu Tarasoff. Neskôr sa stal pacientom psychológa Lawrencea Moora, ktorý pôsobil v rámci univerzitného zdravotníckeho a psychiatrického pracoviska.

Počas terapeutických sedení Poddar podľa dostupných informácií vyjadril úmysel zabiť Tatianu Tarasoff. Psychológ o tejto hrozbe informoval príslušné zložky univerzity a polícia Poddara dokonca na krátko zadržala, no následne bol prepustený.

Tatiana Tarasoff ani jej rodina však neboli pred hrozbou varovaní. Dňa 27. októbra 1969 Poddar Tatianu Tarasoff zabil. Jej rodičia následne podali žalobu proti predstaviteľom University of California.

Kalifornský najvyšší súd v rozhodnutí Tarasoff v. Regents of the University of California formuloval zásadu, podľa ktorej psychoterapeutická mlčanlivosť, považovaná za špecifickú profesijnú povinnosť (morálka rolí), nemusí byť absolútna. Môže ustúpiť vtedy, keď je potrebné chrániť konkrétnu osobu pred vážnym a predvídateľným nebezpečenstvom.

Prečo je to etický problém

Z pohľadu profesijnej etiky nás zaujíma predovšetkým dilema psychológa, ktorá je založená na dvoch proti sebe stojacich povinnostiach. Objavuje sa tu napätie medzi dvoma vážnymi požiadavkami: chrániť dôvernosť terapeutického vzťahu a zároveň zabrániť vážnej ujme konkrétnej ohrozenej osoby.

Dôvera a profesijná mlčanlivosť patria k základným podmienkam terapeutickej práce. Chránia klienta, posilňujú dôveru v odborníka a vytvárajú priestor, v ktorom môže človek hovoriť otvorene aj o citlivých alebo znepokojujúcich témach. Ak by klienti nemali dôvod veriť, že odborník zachová mlčanlivosť, mohli by sa báť vyhľadať pomoc alebo hovoriť pravdivo o svojom stave.

Terapeut však nenesie zodpovednosť len voči klientovi. V situácii, keď sa dozvie o vážnej a konkrétnej hrozbe voči identifikovateľnej osobe, vstupuje do hry aj zodpovednosť voči tretej strane. Práve tu vzniká otázka, kde sú hranice profesijnej roly a kedy môže mlčanlivosť ustúpiť povinnosti chrániť život a bezpečnosť.

Prípad Tarasoff ukazuje, že profesijná rola môže vytvárať osobitné povinnosti, ktoré sa niekedy dostávajú do napätia s bežným morálnym očakávaním. Terapeut má chrániť dôvernosť vzťahu s klientom, no môže sa ocitnúť aj v situácii, v ktorej pokračujúce mlčanie znamená vážne riziko pre konkrétneho človeka.

Aktéri prípadu

Tatiana Tarasoff, ktorá bola konkrétnou ohrozenou osobou a niesla najvážnejší dôsledok zlyhania ochrany.
Rodičia Tatiany Tarasoff, ktorí po jej smrti otvorili otázku zodpovednosti odborníkov a inštitúcie.
Prosenjit Poddar, pacient, ktorého dôverné vyjadrenia sa stali jadrom etického a právneho konfliktu.
Psychológ Lawrence Moore, ktorý sa ako terapeut stretol s hrozbou voči tretej osobe.
Univerzitné zdravotnícke a psychiatrické pracovisko, v ktorom sa rozhodovalo o ďalšom postupe.
Univerzitná polícia, ktorá bola o hrozbe informovaná, no situácia neviedla k účinnej ochrane Tatiany Tarasoff.
University of California ako inštitúcia, ktorej zamestnanci a procesy boli predmetom súdneho sporu.
Psychoterapeutická profesia ako celok, pretože prípad zásadne ovplyvnil diskusiu o mlčanlivosti, dôvere a povinnosti chrániť.
Verejnosť, pretože prípad otvoril otázku, kedy má ochrana života a bezpečnosti prednosť pred dôvernosťou odborného vzťahu.

Fakty, hodnoty a domnienky

Fakty

  • Poddar bol pacientom psychológa v univerzitnom prostredí.
  • V terapeutickom kontexte zaznela konkrétna hrozba voči Tatiane Tarasoff.
  • Psychológ informoval príslušné univerzitné a policajné zložky.
  • Poddar bol krátko zadržaný a následne prepustený.
  • Tatiana Tarasoff ani jej rodina neboli varovaní.
  • Tatiana Tarasoff bola neskôr zabitá.
  • Prípad sa dostal pred Kalifornský najvyšší súd.
  • Rozhodnutie sa stalo významným východiskom pre diskusiu o povinnosti varovať alebo chrániť ohrozenú osobu.

Morálne relevantné aspekty

  • profesijná mlčanlivosť
  • dôvera medzi terapeutom a klientom
  • ochrana tretej osoby
  • predchádzanie vážnej ujme
  • profesijná zodpovednosť
  • hranice terapeutickej roly
  • verejná bezpečnosť
  • dôstojnosť a život ohrozenej osoby
  • zodpovednosť inštitúcie
  • napätie medzi role morality a common-sense morality

Domnienky a riziká skreslenia

  • Mlčanlivosť môže byť mylne chápaná ako absolútna a bez výnimiek.
  • Hrozba môže byť podcenená, ak je vnímaná iba ako prejav psychického stavu klienta.
  • Odborník môže predpokladať, že jeho zodpovednosť končí informovaním inej zložky systému.
  • Inštitúcia môže rozptýliť zodpovednosť medzi terapeuta, nadriadených a políciu.
  • Verejnosť môže prípad zjednodušiť na otázku „prezradiť alebo neprezradiť tajomstvo“, hoci etické jadro je zložitejšie.
  • Dodatočné hodnotenie prípadu môže pôsobiť jednoduchšie, než bolo rozhodovanie v reálnom čase.

Jadro konfliktu

Jadro konfliktu spočíva v napätí medzi profesijnou mlčanlivosťou a povinnosťou chrániť konkrétnu ohrozenú osobu. Terapeutická rola je založená na dôvere. Klient musí mať dôvod veriť, že citlivé informácie nebudú bezdôvodne zverejnené. Bez tejto dôvery by terapia mohla stratiť svoju účinnosť a ľudia by sa mohli báť vyhľadať odbornú pomoc.

Zároveň však terapeut nevystupuje iba ako pasívny prijímateľ dôverných informácií. Ak sa dozvie o vážnej a konkrétnej hrozbe voči identifikovateľnej osobe, vzniká otázka, či jeho profesijná zodpovednosť nepresahuje vzťah ku klientovi. Prípad preto ukazuje, že profesijná rola nie je morálnou výnimkou bez hraníc. Vytvára osobitné povinnosti, ale tieto povinnosti musia byť obhájiteľné aj voči základným požiadavkám ochrany života, bezpečnosti a dôstojnosti iných osôb.

Normatívne čítanie prípadu

A. Dôsledky

Z hľadiska dôsledkov ide o prípad s tragickým výsledkom. Nevarovanie ohrozenej osoby viedlo k tomu, že Tatiana Tarasoff nemala možnosť prijať vlastné ochranné opatrenia. Prípad zároveň zasiahol dôveru v psychoterapeutickú profesiu a otvoril otázku, či absolútna ochrana dôvernosti môže v niektorých situáciách zvýšiť riziko vážnej ujmy. Dôsledkové uvažovanie preto zdôrazňuje potrebu predchádzať predvídateľnému a vážnemu poškodeniu konkrétnej osoby.

B. Povinnosti a normy

Z hľadiska povinností sa stretávajú dve silné profesijné normy. Prvou je povinnosť zachovávať mlčanlivosť a chrániť dôveru klienta. Druhou je povinnosť konať tak, aby sa zabránilo vážnej ujme voči tretej osobe, ak je hrozba dostatočne konkrétna a závažná. Prípad Tarasoff ukazuje, že profesijné normy nie sú vždy harmonické. Niekedy sa dostávajú do konfliktu a odborník musí vedieť zdôvodniť, ktorá z nich má v konkrétnej situácii väčšiu váhu.

C. Práva a férovosť

Klient má morálny nárok na dôvernosť terapeutického vzťahu. Ohrozená osoba má však zároveň nárok na ochranu života a bezpečnosti, najmä ak existuje konkrétna informácia o vážnej hrozbe. Férovosť v tomto prípade nespočíva iba v ochrane práv klienta, ale aj v tom, aby osoba vystavená predvídateľnému riziku nebola úplne vylúčená z rozhodovania o vlastnej bezpečnosti.

D. Kontext a vzťahy

Prípad treba chápať v kontexte terapeutického vzťahu, univerzitného prostredia, inštitucionálnej komunikácie a vtedajšieho chápania profesijnej mlčanlivosti. Rozhodnutie nevzniklo izolovane. Bolo súčasťou siete vzťahov medzi terapeutom, klientom, univerzitným pracoviskom, políciou, ohrozenou osobou a jej rodinou. Kontext však zodpovednosť neruší. Skôr ukazuje, že profesijná etika musí skúmať aj to, ako inštitúcie pracujú s informáciami o riziku a kto má konať, keď je ohrozená tretia osoba.

E. Zodpovednosť

Zodpovednosť nemožno zúžiť iba na otázku, či jeden odborník mal alebo nemal porušiť mlčanlivosť. Dôležitá je aj zodpovednosť za posúdenie rizika, za komunikáciu medzi odborníkmi a inštitúciami, za ochranu potenciálnej obete a za jasné pravidlá, ktoré pomáhajú profesionálom konať v situáciách konfliktu povinností. Prípad ukazuje, že zodpovednosť sa môže rozptýliť medzi viaceré osoby a inštitúcie, no práve preto musí byť v profesijnej etike výslovne pomenovaná.

Metodologické čítanie prípadu

Prípad Tarasoff možno čítať viacerými spôsobmi. Pri teoreticko-deduktívnom prístupe sa do popredia dostáva otázka, z akej základnej povinnosti má terapeut vychádzať. Môže ísť o povinnosť chrániť dôvernosť terapeutického vzťahu, ale aj o povinnosť zabrániť vážnej a predvídateľnej ujme konkrétnej osobe. Tento prístup ukazuje, že problém nevzniká pre absenciu pravidiel, ale preto, že dve závažné povinnosti môžu smerovať k odlišným záverom.

Princípovo orientovaný prístup umožňuje rozložiť prípad na viacero normatívnych prvkov. V hre je mlčanlivosť, neškodenie, ochrana života, dôvera, profesijná zodpovednosť, autonómia klienta aj bezpečnosť tretej osoby. Takéto čítanie ukazuje, že etické rozhodovanie v profesijnej praxi zvyčajne nestojí na jednom princípe, ale na potrebe rozlíšiť ich váhu v konkrétnej situácii.

Kazuisticko-prípadový prístup vedie k porovnávaniu. Prípad možno postaviť vedľa iných situácií, v ktorých odborník získa dôvernú informáciu o možnej ujme: lekár sa dozvie o riziku pre tretiu osobu, učiteľ zachytí vážne ohrozenie žiaka alebo sociálny pracovník pracuje s informáciou, ktorá môže mať dôsledky pre bezpečnosť iných. Takéto porovnanie pomáha určiť, čo je na prípade Tarasoff osobité a čo je spoločné pre širší problém profesijnej mlčanlivosti.

Kontextuálno-interpretatívny prístup obracia pozornosť na konkrétne okolnosti prípadu. Dôležitý je terapeutický vzťah, psychický stav klienta, spôsob komunikácie v rámci univerzitného pracoviska, postup polície, právne prostredie aj to, že ohrozená osoba zostala mimo rozhodovacieho procesu. Tento pohľad ukazuje, že profesijné rozhodovanie neprebieha v abstraktnom priestore, ale v konkrétnej sieti vzťahov a inštitúcií.

Integratívny prístup napokon umožňuje tieto roviny spojiť. Neuspokojí sa iba s tvrdením, že mlčanlivosť treba zachovať, ani s jednoduchým záverom, že ohrozenú osobu treba vždy varovať. Skúma, ako možno naraz zohľadniť dôvernosť terapeutického vzťahu, závažnosť hrozby, práva ohrozenej osoby, profesijné normy, posúdenie rizika a zodpovednosť inštitúcie. Práve tým prípad Tarasoff dobre ukazuje, že profesijná etika nie je iba aplikáciou jedného pravidla, ale hľadaním obhájiteľného riešenia v situácii, kde sa stretávajú viaceré oprávnené morálne požiadavky.

Otázky na diskusiu

  1. V čom presne spočíva morálne jadro prípadu Tarasoff?
  2. Je tento prípad viac problémom mlčanlivosti, ochrany tretej osoby alebo profesijnej roly?
  3. Má byť terapeutická mlčanlivosť absolútna?
  4. Kedy môže byť porušenie mlčanlivosti morálne obhájiteľné?
  5. Aký je rozdiel medzi tým, čo by človek urobil ako súkromná osoba, a tým, čo smie alebo musí urobiť ako profesionál?
  6. Ako tento prípad vysvetľuje rozdiel medzi role morality a common-sense morality?
  7. Má klient právo na dôvernosť aj vtedy, keď predstavuje konkrétne riziko pre inú osobu?
  8. Mala byť Tatiana Tarasoff alebo jej rodina varovaná?
  9. Kto nesie zodpovednosť za ochranu ohrozenej osoby: terapeut, inštitúcia, polícia alebo všetci spoločne?
  10. Dá sa tento prípad preniesť aj na iné profesie, napríklad učiteľstvo, medicínu, sociálnu prácu, kňazskú službu alebo žurnalistiku?
  11. Čo tento prípad ukazuje o hraniciach profesijnej lojality voči klientovi?
  12. Ako by mala profesia nastaviť pravidlá, aby odborník nebol ponechaný sám v situácii konfliktu povinností?

Krátka úloha pre študenta

Vyberte, čo podľa vás najviac vystihuje jadro prípadu:

Zdroj

Prípadová štúdia vychádza zo súdneho rozhodnutia Tarasoff v. Regents of the University of California, Supreme Court of California, 1976. Justia: Tarasoff v. Regents of the University of California. Ako doplnkový zdroj možno uviesť Stanfordský záznam rozhodnutia. Ako doplnkový didaktický zdroj možno uviesť Duty to Warn, StatPearls, NCBI Bookshelf.